8.9.2023 České Budejovice @ Výměník 1 + STRES TANEC, LUSKY
Tento víkend sa pre SAMORAST zomlel celkom náhodou a ešte pred mesiacom a pol to mal byť sobotný výjazd PIVNICE kdesi na Vysočinu. Za piatok sme písali do ČB chalanom od STRES TANEC, či nechcú ísť do reparátu za zrušený koncert, ktorý padol v apríli skrz moju vyskočenú platničku. Slovo dalo slovo a všetko sa dohodlo. O pár týždňov na to mi píše Miloš z ROŽAVA, či neprídeme ku nim na domácu pôdu zamrviť so SAMORASTom. Pozerám mapu a skúšam to nejako nakombinovať a do toho vypadne z Kalacha, že on vlastne ten víkend nemôže. Nejdem to tu teraz rozoberať do detailov, ale nakoniec sme sa nanominovali aj do Budejovíc. Dík za to!
Nebudem skrývať svoju frustráciu z posledného roka, kedy sme aj ako kapela nespravili dokopy nič nové – teda áno, doteraz nenaskúšané 2 ňjú songy, plus posledné koncerty na domácej pôde nestáli za nič a do toho čoraz menšia účasť na bystrických akciách … Klasika, človek si začne hovoriť, či to všetko ešte má zmysel atď atď. Poznáš to, keď zo seba vydávaš viac, ako sa ti vracia, tak to prestane človeka nejakým spôsobom napĺňať. Preto som potreboval akútne dobiť baterky. Chceš vedieť recept, čo zaručene funguje? Ok pozorne teda čítaj – stráviť dokopy 14 hodín na cestách pre dva dvadsaťminútové sety :-). Existuje niečo lepšie? Neverím
Dnes si berieme voľno, aby sme všetko postíhali a v pláne je samozrejme aj gastroturistika po južných čechách, takže rýchlo odbavíme nakladanie vecí, nákup v hypermarkete a hurá na cesty. Chalani otvárajú pivá a vejlet začína. V Blave naberáme Vajca a úlohu hlavného navigátora preberá Iwo. Aby ste rozumeli, Iwo má podľa jeho slov spomalený telefón, tak ma neraz v minulosti dostal do miernej vývrtky, kedy som potreboval jasný pokyn a ten jaksi neprichádzal. Rozhodol som sa mu dať poslednú šancu (ach ja naivka 🙂 ). A tak sme teda rýchlostnú cestu pre motorové vozidlá vymenili díky jeho (ne)podarenej aplikácií za zúžené vozovky plné traktorov a iných agropomalýchkokotín, ktoré nás viedli krásnou prírodou južných čiech. Reštiku už samozrejme nestíhame a na miesto konania prichádzame niečo po piatej. Tam je na mieste len kapela a (doslova) pár ich známych. Na tomto mieste robia koncert prvý raz, takže sami nevedia čo od toho očakávať. Výměník 1 je klasická komunistická stavba, ktorá vo svojej najväčšej sláve slúžila (prekvapivo), ako tepelný výmenník. Teraz je z toho bar s hipster industrial výzdobou a pivnicou bez vetrania, kde sa bude odohrávať dnešný koncert. Správne už tušíš, že to bude doslova peklo :-).
Aby som nezabudol, tak na tento koncert nás pozval Mišo z Tisovca, ktorý posledných pár rokov žije a pracuje v ČB, kde sa sčukol s Paayom (ex UCHÁZÍM, ex GRIDE) a Sukim (ex UKRADENÁ STRAKA OF AMERICA) a dali dokopy STRES TANEC. Doma v Tisovci mrvil v asi jedinej skapunkovej kapele, ktorá ma vyslovene bavila. Možno ti bude niečo hovoriť meno VLASTNÝ NÁZOR, tak to je ono!
No nič, ľudu sa už asi viac nenazbiera a o 22:00 sa musí končiť, tak prvý ide na rad spomínaný STRES TANEC.
Určite aj ty poznáš muzikantov, ktorí majú svoj osobitý pohľad na muziku a nech robia čokoľvek nové, stále z toho cítiť ten nezameniteľný rukopis? Nie, nie je to samovykrádačka, keďže STRES TANEC pôsobí ucelenejšie a dokonca by som nazval aj hitovejšie, ako spomínaný predchodca, ale ten smrad z toho proste cítiš. A to je len a len dobre! Strašne ma tu bavia Paayove gitarové hluky, najmä teda naechované sóla a rôzne noise vyhrávky. Chalani majú v pláne nahrávať nové matro, tak si to očekuj. Predposledná pieseň je “Ďáblové na konci léta” s najhitovejším refrénom, aký som za posledných X rokov počul. Text “Krev co ti teče z dásní, taky skrásní, běsi bili probuzeny” sa zarezáva pod kožu a súdiac podľa strhaných tvárí niektorých návštevníkov a návštevníčok o vierohodnosti týchto slov ani nepochybujem. Rozlúčia sa “Depresiou” od Davovky.
V kotolni začína byť tak brutálne teplo, že nechcem ani pomyslieť, čo to bude pri samotnom hraní. Už pri prvom odklepe paličiek zo mňa leje, ale nejako to ustojíme. Napočudovanie sa mi hrá celkom dobre aj napriek tomu, že som 8 deň na antibiotikách a že až po poslednej songe si uvedomím, že sa mi kopák posunul o dobrých 8cm a šlapka mi ostala na mieste, takže beatre vlastne len hladkali blanu, bez potrebnej razancie. Ľudí sa vo finále nazbieralo zo 20, tak to až taký prepadák nebol. Rýchlo balíme veci a ideme sa ubytovať k Michalovi na byt neďaleko klubu. Keď sa vraciame, tak už hrá posledná kapela tuším z Plzne LUSKY.
Len gitara a bicie. Ak by som mal prirovnávať, tak sfleku ma napadá FYASCO. Také stonerovejšie a spievané v angličtine. Každopádne zaujímavá vec, tak to očekuj radšej tiež.
Po setoch sa vrháme na jedlo z ktorého jednoznačne vyhráva cuketový tatarák. Vonku potom ešte v kruhu kecáme a toto sú tie momenty, čo ma na tom všetkom bavia skoro najviac (až po jedle samozrejme haha). Pred desiatou sa zavelí na odchod a odchádza sa pártiť na garáž, kde sa hrá a popíja až do skorého svitania. My keďže zajtra ešte hráme a sme pobití skorodôchodci, tak sa separátne poberáme k Michalovi na byt (večná ti vďaka za toľkú pohostinnosť), kde ešte kecáme, vypalujeme, popíjame, bilancujeme. Veď to poznáš 🙂
Ráno vstávame relatívne vyspatí a vydávame sa na barbarské nálety na miestne supermarkety, presnejšie teda vegan oddelenia. Po príchode na byt zapratávame celý stôl jedlom a v TV sledujeme najlepšiu reláciu ever. Hádam zo 10 rokov nemám telku, takže podobné klenoty mi utekajú, ale ak sa budeš niekedy cítiť mizerne, tak si nájdi niekde v archíve na internete reláciu Svadba na prvý pohľad (alebo tak nejak). Neolutuješ, ver mi :-D.
Cestou do centra mesta sa ešte zastavujeme v garáži u našich hostiteľov. Trampoty s GPSkou tu opisovať nejdem, to by bolo na samostatný +18 report. Tam párty pokračuje a trochu sa zakeciavame a je tam fajn. Jak by nám ani nemohlo byť, keď sa preberá bulvár a prevláda spomienkový optimizmus. Paľko chce strašne ochutnať na domácej pôde čapovaný budvar, tak sa odoberáme do centra mesta. Cestou cez príjemný park s riekou sa dostávame na námestie, kedy úzkou uličkou vybiehame za nejaký sprievod, ktorý vpredu máva vlajkami. Tu sa môj prakokotí radar zapína na 100%, keďže českú vlajku spoznávam hneď, ale tú druhú slovanskú trikolóru s nejakým znakom uprostred chvíľu dešifrujem. Ok je to chorvátska vlajka a očividne je to svadba, takže cajk. Chvíľu tak sledujeme šťastných novomanželov a okolo nás prejde známa persona, ktorú sfleku identifikujem, ako Míru Waňka z FPB/UJD. Aj on ide na svadbu. Dole máš rozpixlovanú fotku, aby si nepovedal, že som ojebávač haha. Zapadneme do vraj legendárnej reštaurácie Masné krámy, kde Paľko dostáva svoj vytúžený polliter. Vraj nie je nič moc. Aj miestni nám povedali, že si máme radšej kúpiť lahváča a sadnúť k rieke. Ale neskúsiš, nevieš. Dáme ešte výhliadku z vysokej zvonice, ktorá je asi najvyšší objekt v okolí, kde trocha pokecáme so správcom o politickej situácií na slovensku, kde sám vyjadruje obavy z politického vývoja u nás a zároveň nám radí destinácie ako Nový Zéland a Kanadu, kde by sme mohli začať nový a šťastný život, keďže je to tu také aké je. Nebojte ujo, už dávno o tom rozmýšľame, len nie a nie sa rozhýbať.
9.9.2023 Lysá nad Labem @ Shibak + NOISE, SCALP, ROŽAVA, UNSOLVED CASE
Cestou ešte stojíme v Tábore, kde si doprajeme klasickú lowcost čínu, ktorú hodnotíme ako ťažký priemer a rúbeme si to do Lysej, aby sme stihli vidieť aspoň posledný bajk závod. Žiaľ, keď prichádzame na miesto, tak už je po všetkom a zvučí sa prvá kapela. Šibák je vlastne zarastený kopec v miernej pahorkatine, kde si miestna bajková komunita urobila veľký bajk park s asi milíon rôznymi skokmi. Neskutočne sympatické miesto, kde sa cítime dobre hneď od prvej chvíle. Je tu aj kopec detí, tak človeku vôbec ani nepríde, že je na hardcorovom koncerte. Ako prvá ide kapelka NOISE z Mělníku.
Čo som vyčítal na internete, tak kapelka mala dlhoročnú pauzu a nedávno sa dali opäť dokopy. Aj keď nie som moc fanušík tohoto strihu hardcore, tak ma to k môjmu počudovaniu celkom bavilo. Podiel mal na tom aj fakt vymakaný bubeník, ktorému to neskutočne odsýpalo. Vysokopoložený spev ma bavil tiež a celkovo z toho išla fajn energia. Druhú kapelku SCALP registrujem už hádam aj 10 rokov a naposledy som ich videl v Lučenci spolu s THALIDOMIDE. Dokonca sa mi marí, že som písal aj recku na ich mini CD. Ich nahrávky ma moc nebavia, no naživo to bola príjemná záležitosť. Dosť veľký podiel mal na tom riadne dynamický spevák. To tomu celému dodalo tú správnu energiu.
ROŽAVA to už zaklincovala k dokonalosti svojou temnotou, práve keď slnko úplne zapadlo a z lesa sa vracali ozveny naechovaných gitár. Nové songy idú viac do emoviolencu, kde sa chalani neboja zakomponovať aj melo vokály. Sakra som unesený aj napriek zahuhňanej gitare. Rytmičák zasa znie, ako vystrihnutý zo “St. Anger” a to mi robí moc moc dobre. Má to emócie, energiu, mrte rytmických zmien … Toto ťa nemôže nudiť. Budúci rok v máji chceme chalanov dotiahnuť na slovač, tak ak máš záujem zdemolovať klub aj vo svojom meste – kontaktuj ma haha. Na rade sme my a musím povedať, že takto hrubo som koncert asi ešte nikdy nedojebal. Vajco ani Iwo tiež prikladajú ruku k dielu, ale ľudia sa bavia a to je hlavné. Po sete ešte naložíme veci a sadáme ku stanu, kde sa odpálim až tak, že sa odtiaľ už nepohnem. Poslednú kapelku teda vypúšťam a sediac na paletách, pozorujúc hviezdy kecáme až do nejakej pol jednej. Aj mi toho trochu bolo lúto, že sme s chalanmi z ROŽAVY ani poriadne nepokecali, ale snáď si to vynahradíme nabudúce u nás. Afterparty pokračovala Djom až do 4 rána, kedy podľa svedkov asi došla nafta v generátore, no o hodinku na to začali úradovať pilčíci a tak sa ráno celkom bavíme na osudoch chalanov z kapelky SCALP, ktorí cez noc vlastne ani nespali.
My sa ráno pobalíme celkom rýchlo a niečo po 9 vyrážame. Osadenstvo festu ešte dospáva, takže prcháme bez rozlúčenia. Cesta domov je solídnym 6 hodinovým peklíčkom a keby nebolo jednej udalosti, tak by to ani nestálo za reč. Áno, náš basák Iwan sa vybral na pumpe na WC, ktoré bolo spoplatnené a podľa jeho slov, mu to nechcelo zobrať peniažky. Tak sa vybral von. Ku koncu malej potreby si všimol za sebou policajnú dodávku. Áno dámy a páni, tentokrát to bude za 500kč :-D. To nevymyslíš. S Vajcom iba neveriacky čumíme, a bavíme sa ako sa Iwan vykrúca. 1312 foreva.
Dík za všetko!
6.4.2023 Uherské Hradiště – Mír + MÄRNØ, ROŽAVA, BLACK PASSENGER
Konečne vejlet! V tomto roku dokonca naše prvé (nezrušené) koncerty. Všetko sa to začalo piecť pár mesiacov dozadu, kedy nám v maily pristála správa od relatívne novej kapelky z Uherského Hradištia MÄRNØ s ponukou akcie na ich domácej pôde. Na bandcampe popočúvame ich prvé epko, vydané ešte v lete minulého roka a je rozhodnuté. Spočiatku sme premýšlali nad hriešnou myšlienkou, že si spravíme pár dňové minitour po Čechách, no ofotrovaná polovica našej kapely – v rámci zachovania pokoja a kľudu v rodinnách tento plán zavrhuje už v zárodku :-). Skresáme to na 2 koncerty a tú vytúženú Prahu necháme na nejaké iné predĺžené víkendy. Ako pomaličky na eventy pribúdajú ďaľšie kapelky, tak sa začínam skutočne tešiť. Jednak sme so žiadnou v minulosti nehrali (ok s EHOF na FFUDe, ale to sa nepočíta :-)) a druhak každá hrá svojské poňatie hardcoru a ema (B.P. sú citliví chlapci, takže ich tam automaticky počítam tiež haha).
Je štvrtok, pol piatej a ja sa s Iwanom stretávam na skúšobni. Prehodíme veci do jeho fabčí a s víziou zamrdaných ciest, miliónom áut a ľudí, čo sa vracajú na sviatky domov nás nerobí moc happy, ale nič sa nedá robiť. Kupodivu to až také zlé nie je, horšie je to v smere Bratislava – východ…
Palča a Vajca vyzdvihneme na vlakovke v Trenčíne, kde prichádzame o cca hodinku pozdejšie, ako mal byť ich príchod, no meškania vlakov nám hrajú do kariet, takže sa ani moc dlho nečakáme. Cesta klasika, preberanie bulváru, zlých životných rozhodnutí a pičovanie na moju osobu, skrz krabicu s distrom na zadnej sedačke, ktorá vraj zaberá chalanom ich osobný priestor. Snažím sa ich uchlácholiť aspoň tým, že sa niečo popredá… Cestou domov už držím piču a rozmýšlam, že nabudúce to ťažítko asi fakt nechám doma na skrini :-). V konečnom dôsledku sa ale zhodneme, že chyba bude asi v tom, že to distro, ako ho vyložíme, tak ho nechávame žiť vlastným životom bez dozoru, takže mea maxima culpa.
V Uherskom hradišti ešte trochu poblúdime, no nakoniec po telefonáte a objasnení ako a kde zabočiť, parkujeme šťastne pred klubom. Klub Mír mám spojený s kapelkou Ježišovi pivo nelej, ktorá vydala niekedy v 2003 (sorry ak sa mýlim) na miniCD live nahrávku práve z tohoto klubu. Nostalgia.
Nasleduje už klasické zoznamovanie, ťahanie vecí a aklimatizácia v novom priestore. Väčšie koncerty sa robia v susednej kinosále a malé akcie priamo v miestnosti, kde je aj bar. Dávame sójový guláš a nesmelo komunikujeme a zoznamujeme sa. Do toho dobehnú aj čierni pasažieri a rovno začnú popravovať miestny pálený šnaps, ako inak – vo veľkom štýle :-).
Niečo pred deviatou začína svoj set MÄRNØ. Súdiac podľa počtu tričiek s ich logom na miestnych fans budú aj napriek zatiaľ krátkej hudobnej dráhe zjavne obľúbenou kapelou. Borci majú za sebou hádam milión kapiel a je to sakra cítiť. Dokonca si pamatäm na jednu veľkonočnú zabíjačku v KE, kde gitarista hral v kapelke Daerrwin, či basáka, s ktorým sme si strihli ešte v cca 2008 roku spoločný koncert s jeho vtedajšou kapelkou Display v Breznianskej Bombure. Jo jo, ten svet je sakra malý. Inak set, ako vystrihnutý z temnej hardcorovej učebnice. Šikovne vyskladané piesne s občasnými presahmi do black metalu (sypačky a vokál) a zasnené pomalé post plochy, ktoré dotvára naechvaná gitarka. Super! Posledný song bol coverom od Fall of Efrafa, ktorý som samozrejme nepoznal (to bude tým, že nepoznám fall of efrafa :-)).
BLACK PASSENGER sa medzičasom rozrástli o druhú gitarku a márne sa snažím loviť v pamäti, že kedy som mal naposledy tú česť, vidieť ich naživo. Nič sa ale nezmenilo, stále je to ten hardcore v strednom tempe s pozitívnym (čo sa týka muziky) nábojom. Druhá gitara tomu dodala hutnosti, no žiaľ v miestnych podmienkach bol zvuk natoľko zahuhlaný, že som mal niekedy problém rozoznať nejakú melódiu. V kritických okamžikoch si zapchávam uši, aby som pochytil aspoň niečo.
Tretia ROŽAVA je takisto moja premiéra. Dosku, ktorú vydali v 2019 som zaregistroval. Dokonca som mal pocit, že som si ju v minulosti aj kúpil. Ako tak pozerám do svojej skromnej LP poličky, tak som sa šeredne mýlil. Človeče, čo dokázala táto štvorica bosých borcov, to som už dlho nevidel. Neskutočne živelný set, plný emócií a hudobných zvratov, za ktoré by sa ani kolegovci od power violencu nemuseli hanbiť. S rohlíkom na tvári sledujem pasáž, kde sa navzájom borci prekrikujú a chce sa mi kričať s nimi. V jednej vytlieskavacej pasáži mám doslova pocit, že počujem Remek. Ako hovoria internetoví baviči – doslova mi odjebalo dekel. Klobúk dole.
My tento večer koncert uzatvárame a aj napriek počiatočnej únave to dopadá až na pár sebeväčších chýb celkom ok. Dni keď som si robil hlavu z pokazeného prechodu alebo vypadnutej paličky sú už hádam navždy preč :-). Ide sa pártiť!
Stage sa vyprace a na jeho mieste sa presunie tanečný parket. My sa v bekstejdži socializujeme, popíjame a preberáme najrôznejší bulvár. Toto mám rád :-). Niečo pred treťou odchádzame spokojní na ubytko, ktoré je našťastie od klubu na pár krokov. Tam ešte zadelíme žracie orgie… Však to poznáš :-).
Ráno spíme do desiatej, kedy sa pomaličky pobudíme a nasleduje kolečko záchod, sprcha, záchod… Spolu s nami tam spali aj chalani z Rožava, tak klasicky preberáme klasické kapelké klasiky. Plán hry je jasný – vegan gastro turistika. Už od včera máme pár tipov, ktoré sme si určili, ako priority a sychravé počasie nám hrá skvele do kariet. V miestnom kine (kde sme vlastne aj spali) si dávame kafe, kde nás príde pozrieť aj Tom, spevák z MÄRNØ. Prvý tip sme dostali na ázijskú reštiku, kde nemajú vyslovene vegan menu, no vedia vám to na základe požiadaviek prispôsobiť. Osobne s tým nemám moc dobrú skúsenosť a keď prvý čašník, na ktorého sme vysolili našu požiadavku o zvegánčenie ich pokrmu letel po posilu, nemal som z toho dobrý pocit. No ďalšia pani sa už s tým tvárila v pohode, tak snáď to v pohode aj bolo. Kde je vegan polícia, keď ju človek najviac potrebuje :-D? Akonáhle dojeme, tak už Vajco kuje plány, že by sme mali zvrtnúť ešte aj vegan pizzu. Ja bez slov letmo prikyvujem hlavou. Niektoré veci už berieš, ako samozrejmosť haha. Cestou sa ale ešte zastavujeme v miestnej pivotéke, kde nás obsluhuje baba, ktorá bola včera na koncerte tiež a dokonca si pamätá Palka z pred X rokov, ako spolu vykecávali na Dušiach. Len Paľko si nepamätá :-). Ak sa ti bude zdať, že tu niektoré slová/vety nemajú celkom význam, tak ver, že to je kombináciou spánkového deficitu, malinového a slivkového kyseláča. Pivá nakúpené, ide sa na pizzu! Niektoré kapely sa vám budú snažiť nahovoriť, že ich poslaním je šíriť myšlienky, pestovať kamarátstva atď atď… Kecy, všetkým ide len a len o jedlo :-D.
7.4.2023 Olomouc – SF Mini + MÄRNØ, ROŽAVA, EMPTY HALL OF FAME
Máme čas, tak si volíme trasu po okresných cestách, aby sme mali aspoň niečo málo z výletu, keďže nám počasie stále moc nepraje. Za hodku a jednu policajnú kontrolu to parkujeme pred SF Mini, kde už vysedáva Filip z EHOF. Trochu kecáme, no máme ešte kopec času, tak sa rozhodneme ísť do centra na kafe. Tam to na námestí rozbaluje, súdiac podľa počtu ľudí asi nejaký známy folkrock band, no nás to skôr odrádza, tak sa držíme pôvodného plánu. Sociálny podnik Naše kafe sme okupovali aj pri minulej návšteve, takže sme išli viac menej na istotu. Po návrate na SF mini okukávame, čo sa za tých 6 rokov, ako sme tu boli naposledy zmenilo. Stále je to príjemný, striktne DIY priestor s miniskate U rampou, barom a koncertnou sálou. Chalani nám ukazujú hrnce plné
chilli fazule s ryžou a chlebíčky. Kým dohovoria už si aj naberáme. Niekomu by sa mohlo zdať, že sme pažraví. Omyl, osobne sa ukludnujem tým, že som stále vo vývoji :-).
Je niečo po siedmej a priestor stále zíva prázdnotou. Ani sa nedivím, von je zima, fučí a do toho mrholí dážď so snehom. Pred ôsmou to už ale odpaluje MÄRNØ pred plnou sálou. Tu by som mohol skopírovať odstavec, ktorý som písal o niečo vyššie. Jediným rozdielom je, že tu sa nedá zvuku absolútne nič vytknúť a je počuť všetko s absolútnym prehľadom. Pred pódiom badať už aj nejaký ten pohyb a celkovo mám pocit, že to bolo aj zahraté o triedu vyššie, ako včera. Chalanov voláme budúci mesiac do Bystrice aj Bratislavy (s Thalidomide a Pivnicou), tak si to určite nenechaj ujsť.
ROŽAVA je tiež vďaka zvuku čitateľnejšia a opäť je to jízda dámy a pánové. V opisoch vôbec nie som dobrý, ale strašne rád by som vám ich prirovnal ku niečomu, čo by vás aspoň nasmerovalo, ale ako lovím v pamäti, neviem si vybaviť absolútne nič porovnateľné. Črtajú sa nejaké spoločné akcie na zimu/jar, tak určite príď pozrieť, o čom to tu meliem naživo, lebo keď tak spätne čítam sám seba, tiež mi to moc nedáva zmysel :-).
Mne sa hrá dnes o niečo lepšie, aj keď je na mne badateľná únava. No keď vidím v prvej rade metajúce sa decká, urýchlene sa dávam dokopy :-).
Poslednú kapelku EMPTY HALL OF FAME sme hostili pred týždňom u nás v Bosorke a už vtedy som z nich ostal totálne odvarený. Dnes sa to opäť všetko potvrdzuje. Je to živelné, nabité ale hlavne sakra úprimné. Verím im každý jeden tón. Registrujem ich už strašne dlho, no do užšej pozornosti sa mi dostali až s prechodom na česky spievané texty. To im podľa môjho názoru sedí omnoho viac. Posledná doska, či nový singel “Světlo” sú toho dôkazom. Tu tiež dúfam, že sa nám podaria nejaké spoločné akcie, lebo chalani moc často na slovensko nechodia.
Ok, je dohraté, dojedáme ešte zbytky jedla, lúčime sa a vyrážame na cestu. Pôvodný plán, že ostaneme spať v Olmíku sme zavrhli ešte poobede, tak sa vydávame na 4 hodinovú cestu domov. Nebudeme si klamať, je to peklo. Hlavne ak neustále prší, sneží a na hraniciach je miestami hmla, ako mlieko. Ale dali sme to, ako inak. Tento víkend na opäť nabil energiou a chcem sa za to poďakovať. Skvelé akcie, skvelí ľudia, absolútne žiaden problém a kopec ľudí na koncertoch. Čo viac si človek môže želať? Už asi len ten svetový mier :-/
14.8.2021 – Veľký Šariš – Psota party + SISTEM ERROR, FAJRONT, YEARSBELOW, TVOI POSTOI, NAZI TAMPONS, ČAKAN
V tejto dobe moru je každá uskutočnená akcia takým malým sviatkom a o to viac ma hreje pri srdci, keď sa ako bonus jedná o stretnutie s chalanmi, ktorých som už nejaký ten rôčik (v tomto prípade 2-3) nevidel. Na Psote sme už raz hrali. Síce v úplne inom priestore a v úplne inej zostave, ale aký taký mikro náhľad do PO scény sme mali zmáknutý. Klasicky ideme 2 autá. Bystrická posádka vyráža o niečo skôr s tým, že sa zastavujú ešte v Prešovkej pobočke Forkys, kde podporujú miestnu ekonomiku. Nám (autu číslo 2) sa to žiaľ nedarí. Nevadí, nabudúce!
Už zo Stanovho písania som mal v hlave nejakú romantickú predstavu o mieste, kde sa mala akcia konať a nebyť jedneho malého informačného šumu, tak miesto akcie nachádzame naprvú šupu. Ono zjazd z hlavnej cesty na stavenisko som ešte pobral. Dokonca sme našli aj v mapke naznačený most, ale ani za tú piču by ma nenapadlo, že záverečných 100m si máme odbyť po cykloceste. Bajkeri a bajkerky neboli moc nadšení/é z našeho barbarského nájazdu, no držali emócie na uzde (rešpekt!).
Stano nám ide naproti a onedlho parkujeme v cieli. Bufet Marakaňa sa nachádza prakticky uprostred ničoho. Ok, je to na cyklotrase medzi Prešovom a Veľkých Šarišom (pouhý džouk). Okolitý výhľad je na stavenisko diaľnice R4. Industrial dopiče! Na mieste je už pár punx a pomaličky sa socializujeme. Hrá sa na tzv bývalej strelnici. Čo v tomto prípade znamená komplex garážov bez priečok. Zadelujeme kafčo, pifko a čapovaný birell pomelo grep (nápoj neznabohov!). Zvučí sa prvá banda a už badať, že dnes to bude ten pravý underground. Miestnym aparátom sa zvučia prevažne DNB party, na ktoré je watáž viac než dostačujúca. Panková nôta mu moc nevonia a tak pri vyššej koncetrácii spevov sa občas na malú chvíľku odmlčí. Nenarobíš nič, ber nebo nech bejt!
Prvá banda ČAKAN začína s hodinovým sklzom. Medvedí power violence? Gitara, bicie, polminutové songy, srandovné texty. Zvuk je jedna veľká guľa, ale zatiaľ som asi ešte nebol na akcii, kde by sa podobný bordel podarilo nazvučiť k mojej spokojnosti. NAZI TAMPONS ma z celého lineupu lákal asi najviac. Kto ma pozná vie, že 77 mám v láske asi ako heavy metal, no sú isté výnimky… Poďme si to teda zhrnúť. Garážový zvuk – check, energické dynamické songy – check, jedovatý vokál – check! 3x áno? Postupuješ! Ale nie. Fakt to bolo super. Borci sa hraním bavili a energiu si doslova hltal ušami. Punkbulvár vysliedil, že sa chystajú kazetky a čo to by malo vyjsť aj na vinyle. Určite si to očekuj. TVOI POSTOI sú vlastne 2/3 predošlej kapely. Ostávam pár songov, ale toto ma za srdiečko až tak nechytá. Pre YEARSBELOW to bol prvý koncert a musím uznať, že na prvotinu to bolo zahrané bez jedinej chyby. Borci si čo to odohrali v ich ex bandách Retardet fish, či Karge meri, takže o nejakom nevyhraní nemôže byť ani reč. Ťažko škatulkovať ich muziku. Mrte amerického neopunku, post/emo gitarky, melo spev. Muzika super, no práve ten spev mi tam nie vždy pasoval – bol na mňa až príliš jemný, ale to je vec názoru, že jo. Nás komentovať nejdem, jednak od bicích počujem len seba a druhak sa za tých 20 minút nič zaujímavé nestalo. FAJRONT začína klasiciky vo veľkom štýle, no s postupom času (čítaj stúpajúcej hladiny alkoholu) to začína trocha nudiť. Ani neviem po akom dlhom čase ich vidím opäť len v dvojke a musím sa priznať, že mi ten skurvený lavor vôbec nechýba haha. Do pozornosti ale dávam ich nové songy “Smiech” a “Dobrý sluha, zlý pán”, z tých sa stanú raz hitofky. Odbila polnoc a nás to ťahá už pomaličky aj domov. Stano ma prehovára, nech ešte počkáme na nich. Ok, po citovom vydieraní si stúpam do strednej rady a pozerám, čo sa ide diať. Úvod jak z koncertu GG Alina. Padne nejaká tá kopačka, či dobre mierený direkt. Alkohol je super, človek sa pri aspoň nenudí :-). Naštastie sa to rýchlo utrasie a borci pokračujú v sete. Dve pätiny sú silno intoxikované, ale na to sa už v tejto pokročilej hodine nehrá. Oceňujem super vecné príhovory to vždy poteší! Aj by som zabudol, písal som o SISTEM ERORR. Koncert končí, prebehne nejaké to posledné lúčenie a už si to jebeme oktávkou na sever gemera. Pád do postele hlásim 3:40. Ráno stupeň recyklácie 8. Panksnotdet!
31.7.2020 – Rožnov pod Radhoštěm – Vrátnice + KULTRA, LUCIFER EFEKT, VYVIKLANÝ ŽEBŘ
Na túto akciu sme sa vtreli čistou náhodou. Jeseník bol mesiace dopredu jasný, no potrebovali sme niečo po ceste. Dlhé týždne bola v hre Ostrava. Iwo je už udomácnený, takže by to nebol žiaden problém. Klub by bol vyriešený tiež, len nám chýbala nejaká kapelka k sebe. Iwo oslovil chalanov zo Sheeva yogy a tí mu hneď odpísali, že to možné nebude, lebo to majú namierené smer Rožnov. Spočiatku som sa hanbil písať Ctibovi, či by nemali ešte jedno voľné miesto pre nás, ale nakoniec so slovami “veď o nič nejde” som to skúsil. Slovo dalo slovo a už sme figurovali v lineupe! Network of friends skutočne funguje :-).
V robote si pípam hodinku náhradného voľna a letím zbaliť do skúšobne ešte posledné veci. Trochu ma stresuje časová tieseň, keď za hranicami musíme byť ešte pred ôsmou, pretože je jasne zadelený hrací čas. Za normálnych okolností by to problém nebol, lenže piatok po pol 4 smer Žilina…
Heďo s polovičkou prichádza s drobným meškaním a už nakladáme veci do jeho priestranného kombíka. Je v kapele nový, takže úloha benjamínka je jasná – celovíkendový osobný šofér! I keď sa do tejto pozície pozdejšie pasoval sám a dokonca aj rád (druhý deň to oľutoval haha). Cesta taká klasika. Pod Strečnom zápcha jak sviňa. Hýbeme sa krokom, ale zato máme čas sa všetci lepšie spoznávať a to je super. V Žiline nakladáme herr Vajčibalda, ktorý trávil čas do nášho príchodu, ako inak, v miestnej vegan reštike. Klasik. Pred Vrátnicou sme niečo pred siedmou a hneď prichádzam na to, že na tomto mieste som bol pred 2 rokmi na Zuby Nehty. Len sa hralo von a nie dnu. Ľudí je na mieste neúrekom, čo dáva tušiť, že dnes komorná atmosféra nebude. Všade kam sa pozrieš sa to mihá pankovými celebritami a človek si pripadá, ako v stokárskej smotánke. Raj na zemi. Fakt mrte známych a vekový priemer niečo okolo 40+. Dokonca prišiel aj Palko, čo bolo príjemné prekvapenie, keďže sme sa od posledného koncertu ani nevideli.
Prvá kapelka VYVIKLANÝ ŽEBŘ odštartovala svoj set niečo po siedmej a ak si správne pamätám, tak sa jednalo o ich prvý koncert. Štvorica stredoškolákov plávajúca vo vodách art(ne)punku s rožnovským smradom. Taká kolízia UJD/FPB, ranných Zeppelinov a 90kovej špinavosti kapiel Telefon, či Kultra. Miestami super, miestami nuda. Čo sa však chalanom musí uznať, tak nikdy by som nebol povedal, že práve toto je ich prvotina. Pôsobili tak vyrovnane a sebaisto, ako sa to nám nepodarilo za neviem už ani koľko rokov hrania.
Druhé miesto pripadlo opäť nám a opäť mi, tentoraz v prvej piesni, vypadáva palička. Sakra, asi sa nikdy nepoučím. Ale bolo to – teda aspoň z môjho pohľadu neporovnateľne lepšie, ako minulý týždeň v Poprade. Za mixpultom stál Blum, tak som si spočiatku myslel, že o zvuk sa báť moc nemusím. Neviem, či to je to akustikou klubu, ale čím bližšie človek stál pri pódiu, tým mal ten zvuk práve nečitateľnejší. Ale to je v pohode. Vždy som chcel znieť, ako noise pank kapela :-).
Ok, je dohraté a presúvame sa k baru. Ovocný kyseláč nám po prvom ochutnaní evokuje éru čučákov a aj keď bol nechutný, tak si ho mal potrebu vypiť čo najviac. Presne tak, ako to bolo aj s čučákmi :-). K stolu sa nám prikotúľa aj Miňa z Brezna. Svet je sakra malý!
Na LUCIFER EFEKT sa snažím narvať do sály, ale po pár minútach ma to omrzí. Neskutočná plnka. Nakoniec skončíme aj s Palčom v debatnom krúžku pred klubom s Vagošom z ex-Macgyver (áno áno, je to pravda, chalani už spolu nehrajú), Blumom a Martinou z NF. Preberá sa samozrejme skoro výhradne len bulvár haha. Nejako podobne, ako predchádzajúca kapela mi uniká aj KULTRA!, ale opäť nič neľutujem, keďže dostať sa do sály je opäť nadľudský výkon.
Koncert končí a my sa pomaličky pakujeme do Ostravy k Iwovi, kde dnes spíme. Ja sadám do auta k nemu a zo začiatku sa aj trochu snažím navigovať, no keď pri prvej zátačke trafíme do slepej uličky, nechávam to radšej na chalanoch :-). V Ostrave parkujeme niečo po polnoci a dávame si ešte dobroty, ktoré nám pán domáci pripravil. Jó, přesne takhle to má taťka rád :-). Otvára sa aj Absinth a ja sa pomaličky ukladám na zem, kde spím spánkom spravodlivých nerušene až do rána.
1.8.2020 Open air na Smrťáku VI.
Ráno, ránko pekelné. Sledujem tak prebúdzajúce sa tváre po pár hodinovom spánku a začínam tušiť, že včerajší večer si ešte len vyberie svoju daň. Ja ešte mierne pod parou a plný energie rozbehnem raňajky a v toustovači sa snažím uhriankovať chlieb, aj keď to moc nejde. Čoraz častejšie sa začínajú skloňovať ázijské rezance. Prvý raz vidím Vajca ako sa zmieta v apatii ležiac na gauči a ignorujúc debatu o jedle. Vetrím prúser. Vyberieme sa teda do neďalekého ázijského bistra, ktoré by podľa internetových odporúčaní malo byť mierny nadpriemer. Chvíľu čumím na tabulu s menu a sfleku sa otáčam na päte s pokleslým výrazom. Scenár by mi bol viac než známy. “Dobrý deň, nachádza sa v tých rezancoch rybia omáčka alebo vajce?” – “Nie nie” – “Skutočne?” – “Len nudle”… Hej hej a potom si smutne zalievam nudle s pojebaným púšťaným vajcom svojimi vlastnými slzami miesto tej lacnej spičenej sójovky. Odbobný odchod sme predviedli aj v ďalšej reštike s podobným zameraním. Opäť smutný odchod. Končíme v Alberte a nakupujeme suchú stravu. Na byte ešte potom čo to gúglime a nakoniec nám to nedá a cestou parkujeme v jednej vegan reštike blízko námestia. V menu žiaria čínske nudle! Srdce búcha čoraz silnejšie. Zastalo až vo chvíli, kedy nám doniesli poloprádzne taniere so skutočne priemerným obsahom. Vajco si trikrát ďobne a prenecháva mi svoju porciu. Sakra, poznám ho od jeho narodenia, ale toto som ešte nezažil. Jeho porciu ale samozrejme príjmam :-). Poznáš to nie? Na jednej strane ho ľutuješ, no na druhej sa vlastne raduješ z toho, že sa ti vyplnilo tvoje nevyslovené želanie o porcii naviac :-D. Cesta začala byť zaujímavá čím viac sme sa približovali k cieľu našej výpravy. Konečne nejaké tie kopčeky a náznaky divokej prírody. Na mieste sme niečo okolo 4 a to by už podľa harmonogramu mala hrať 3-4 banda. Tu sa však zvučí len druhá. Dve kapelky na poslednú chvíľu odriekli svoju účasť. Medzi nimi aj grindcorový Systematic Damage. To bola sakra škoda, lebo som sa na nich celkom tešil. Vraj zo strachu z Covid-u. Ako chápem, riskovať sa neoplatí a po zistení, že je na rovnakom mieste aj kopec poliakov z najzasiahnutejších oblastí mi tiež nebolo všetko jedno, no podľa aj tých najoptimistickejších prognóz tu tá pliaga s nami bude ešte nejeden rok a život sa pre to zastaviť nemôže nie? Ale ako som už spomenul – rešpektujem to a chápem. Poďme ale späť k festu. Musím sa priznať, že pri vyslovení názvu tohoto festu mi pár známych vyčistilo žalúdok sprchou negatívnych recenzií a miestami prirovnávali pozdejšie hodiny k filmom o zombie apokalypse. Podobné obskurnosti mám rád a tak som sa riadne tešil. O to väčšie sklamanie nastalo, keď sa nič z dopredu vyslovených klebiet nenaplnilo.
Na bráne nás už víta starý známi Butchi, čo by antifa sbs a podgurážený týpek, ktorého si nakoniec príde vyzdvihnúť polícia. Aj sa trocha tomu koniec koncov čudujeme, pretože práve u susedov je heslo ACAB ešte stále celkom v kurze. Pri rozkladaní stanov z diaľky sledujeme CONTINUA RECTO, ktorí sa od našeho posledného spoločného koncertu rozrástli o basáka. Znie to kompaktne a hutne a je vidno, že sa chalani posúvajú vpred. Ďalšia kapela SKALISKA je instantná nuda. Miestami je síce zaujímavá gitara, no ako celok to prste nefunguje. Plus hrajú neskutočne dlho! Toto by bola asi jediná výčitka festivalu a to totálna voľnosť na pódiu. Nikoho nesralo, že po skončení kapely sa zväčša ešte minimálne 15 minút nič nedialo a samotné zvučenie niekedy vydalo aj na polhodinu, či neúnosne dlhé sety kapiel, vďaka ktorým si to zlízli dve posledné kapelky, ktoré hrali viacmenej len sami pre seba (a pre mňa haha). Toto by som si na mieste organizátorov pri budúcich ročníkoch ošéfoval. Nasleduje NEMÁ BARIKÁDA, ktorá bola ešte pred cca 10 rokmi jednou z mojich najobľúbenejších bánd. Tu však pôsobili unavene a trochu bez energie. Klinec do rakvy zabil “sólový” gitarista, ktorý pri sa pri sólach tváril, ako profi virtuóz. Celé ich vystúpenie sledujeme z balkóna miestnej krčmy, kde do seba ládujeme jednu jihlavanku za druhou. Pank! Poľsko tu malo v zastúpení celkom dosť kapiel a musím sa priznať, že ani jedna ma nijak zvlášť nezaujala. Vlastne ani z tých českých ma nič nedostalo do kolien až na GORC. Sakra, borci a borka od Žďáru nad Sázavou z ktorého sú okrem iného aj Lycantrophy a presne tak mi znela aj tvorba tejto bandy. Zaujímavé, dosekané, nakričané ale opäť – sakra dlhé. To je pri fastcore/PV fatálna chyba! Nasledujúca banda CONQESTIO bola pre mňa prototypom toho, ako sa to fakt nemá robiť. Hádam sa členovia a členka na mňa nenahnevajú, ale tak dlhú prípravu nemali snáď ani Elán na svojich posledných megakoncertoch. Samotný set tiež neskutočne dlhý plus tie dorábky pri sólovaní. Neviem, toto skutočne nebola moja šálka jihlavanky. Na rade sme my. Trochu ešte zápasím zo zvučením rytmičáku, pretože je totálne rozladený, ale vo finále sa na to vyseriem a nechám to tak. Piatok sme s noisom začali, tak nemôžeme meniť kabáty každý koncert no nie :-)? Dnes to bolo ale super. Neviem teda, ako to znelo von, ale ja som mal z toho dobrý pocit a to sa často nestáva. Po sete opäť squatujeme na terase krčmy a rozbieha sa krutá párty. Tam presedíme už zbytok večera a keď sa pomaličky všetci súputníci a súputníčky vytratia, vyberiem sa naspäť k pódiu. Tam už mrví predposledná kapelka CRIPPLECORPS, ktorú, ak ma pamäť neklame sme niekedy pred pár rokmi hostili aj v Bosorke. Jediné, čo si z ich setu vybavujem, bola obrovská hluková guľa, z ktorej nebolo rozumieť absolútne nič. Tu to bolo o niečom inom. Jednoduchý svižný hardcorepunk, ktorý ale po pár piesňach končí. Až o pár dní potom som sa dozvedel, že prebehla aj menšia výmena názorov medzi organizátorom a kapelou. Tak trochu chápem obe strany, pretože hrať predposledný niečo po druhej rannej už len pre pár ľudí fakt nie je nič moc, hlavne keď sa jebeš cez polku republiky. Na druhej strane ale treba mať v sebe aj trochu pokory. Pred poslednou bandou WOUNDEAD KNEE sa posledný raz posilňujem v improvizovanom bare a to je už posledný klinec do mojej alkorakvy. Set kapelky si užívam a príde mi celkom vtipný moment, kedy členovia a členka nevedia nájsť druhého gitaristu, tak začnú bez neho. Ten sa pri prvých tónoch spamätá a pribehne za nimi a v rýchlosti sa zapája. Celý set je ale rozladený a trochu mimo haha. Nečudujem sa. Je pol 4 a doznievajú posledné tóny. Ani neviem ako, ale triafam správny stan a o pár hodín ma už budí telefón. Je čas vyraziť dom! Posledné lúčenia s organizátormi, úprimné ďakovačky a plné dúšky z čapovanej kofoly… Nedeľné rána po feste, veď to poznáš :-).
Cestu naspäť opisovať nebudem. Bolo to peklo, kedy som si myslel, že mi odhnili nohy a celú cestu som sa hanbil za ten puch a až následne pri vykladaní veci do skúšobne som prišiel na to, že sa mi v ruksaku rozlialo kimči… Hnus pane velebnosti.
25.7.20 Poprad – Garáže + ZRCADLO SRDCA, DISTAX, BAESTIEN
Poprad je pre našu bandu asi nejakým pomyselným milníkom, pretože tak, ako pred rokom aj niečo, tak aj tentoraz sme v ňom pokrstili novú zostavu. Po odchode Paľa sme nejaký čas rozmýšľali, ako a čo bude s nami ďalej. Všetci dobre vieme, ako to je so zháňaním tej správnej duše, ktorá by mala byť v prvom rade na spoločnej vlne, ako zbytok kapely. Je to sakra ťažké, nie však nemožné!
Chvíľku sme aj rozmýšľali, že ostaneme v trojici s tým, že okrešeme nové texty a čo to si vokálne prerozdelíme. Dokonca padol aj nápad o zmene zostavy, či presťahovaní pôsobenia z BB do BA – kvôli vyššej koncentrácii pankových spevákov a speváčiek. Na vyhodený “inzerát” však reagovali dvaja kamoši. Lojd z Brna z už mŕtvej kapely Ratpack a Heďo, ktorý si získal naše srdcia už hneď po prvej skúške. Určité obavy tu ale boli, keďže pred týmto koncertom sme mali tak 6-7 skúšok, ale ako sa hovorí – šou mast gou on!
Iwo ide svojím autom po vlastnej osy z Ostravy, kde cestou naberá v Žiline Vajca s Terkou. Ten mi samozrejme na mesendžry píše chválospevy o tom, ako sa pojdu v ZA ešte napráskať a mne tým pádom ostávajú len oči pre plač :-). Darmo, takého kamoša len tak niekde nenájdeš :-D. Ja idem sám autom z Revúcej a aby som to nemal také jednoduché, tak musím voliť 50km obchádzku cez Štítnik a Roštár, keďže nejaký týždeň pred akciou podmylo cestu na Prednú horu (áno, vďaka erózii pôdy po ťažbe). To mi vnuklo nápad ozvať sa starému kamošovi Dzurovi, ktorého som spoznal ešte pred X rokmi na výške. Ten ma cestou zásoboval príbehmi, ako zo spišskonovoveskej Podskaly, tak aj z košického Zeleného dvora. Sakra a to som si myslel, že ja som mal nejaké rebelské obdobie popri dospievaní. Jeho rozprávanie by spokojne vydalo na jednu pútavú knihu.
Garáže triafame na prvú šupu a po chvíľke hľadania parkujeme na tom správnom mieste. Tam je zatiaľ len organizačný tím a Tomáš z Nabosoposkle. Chvíľa pokecu a už začínam kompletizovať bicie a aparáty. Tieto garážové akcie majú pre mňa sakra čaro. Kluby sa mi zdajú často také sterilné a človek viacmenej vie, čo dostane. Garáž je super a je to v prvom rade sakra pank! Andrej to má podchytené z každej strany a na mieste dokonca nechýba ani dodávka naplnená jedlom a pitím.
Zbytok kapely prichádza niečo pred siedmou, kedy má byť oficiálny začiatok a tak trošku v časovom strese dávame zvukovku. Akcia musí bezdpodmienečne končiť o 22:00, čo sa viacmenej na minútu presne aj podarilo.
Prvý vystupuje spevák z Distaxu Dalibor pod pseudonymom ZRCADLO SRDCA. Mal som tú česť zatiaľ asi 2x, ale nič konkrétne mi v hlave z jeho vystúpení neutkvelo. Čo sa mu ale nedá uprieť je, že to čo robí je proste originál. Miestami to ťahá uši, miestami to ani moc nechápem, ale väčšinu času mu to žeriem aj s navijakom a nemám absolútne žiadne výhrady. Záverečná prerábka Ace of spades s textom o Magure nemala chybu.
Na rade sme my. Cítim stres, čo sa mi už dlho nestalo a nedokážem ho nijako spracovať. Hrá sa mi mrchavo a tým pádom robím aj dosť chýb. Tentoraz mi nejde ani karta, čo sa týka príhovorov a z celého nášho setu mám zmiešané pocity. Aj Heďo sa raz kopne a Zober si ich domov musíme začínať na druhý raz, ale na to, že to bolo jeho prvé vystúpenie po 20 rokoch a ešte v rodnom meste, tak to dal na pána! O mojich vypadnutých paličkách sa radšej nezmienim, to je už taký štandard :-).
Pri DISTAXe cítiť, že sú na domácej pôde a pred kapelou sa vytvorí solídny kotol hneď pri úvodnej skladbe Raj. Oproti starej tvorbe pridali emo prvky a aj toho dizbítu tam už nie je až tak veľa, čo mne osobne len vyhovuje. Nové piesne sa mi zdajú tiež o čosi zaujímavejšie a Daliborov vokál mení často polohy, čo je tiež super oživenie. Od posledných koncertov ale na sebe badám jednu vec a to stav, kedy ma cca 15 minútach začne kapela nudiť a to môže hrať akokoľvek zaujímavo. Som už asi presýtený. Takže aj tu sa po nejakom čase vytrácam ku spolukapelníkom a kecáme pri susedných garážach. Na záver ešte padne vydarený cover od mŕtvej vranovskej kapelky Hippie Killer. Paráda!
Posledných BAESTIEN sledujem len prvých pár minút, pretože začína popŕchať a ja som si samozrejme nezobral z domu ani posranú mikinu a nie to ešte dáždnik. Úvodom zaznejú krásne delaye a reverby kŕmené spätnou väzbou, ktoré pozdejšie trhajú tučné gitarové kilá. Je to super poskladané a zmáknuté na jednotku, ale jaksi ma to za srdce nechytá. Ak si správne pamätám, hrajú len dve songy z ich poslednej dosky Ritual. Ľudia v dave sa ale nechávajú unášať zasnenými post plochami a na rýchle pasáže dokonca badať aj pohyb, takže s hádam bola spokojnosť na oboch stranách.
Koncerty v Poprade, teda aspoň z mnohých rozprávaní nikdy netrpeli nejakou mizernou návštevnosťou a aj v tomto prípade bolo cca 100 platiacich. My z metropole stredného slovenska len ticho závidíme.
Ok, delay doznel, aparáty sa vypínajú a nastáva lúčenie. Zbytok kapely a Adam ostávajú spať v PP a ja sa vydávam opäť na cesty za doprovodu druhej várky hardcorových spomienok.
Garáže sú super miesta pre pankové kapely, takže ak sa ti náhodou doma váľa nevyužitá garáž a nevieš čo s ňou, tak ver, že jedným pankovým koncertom raz za čas nič nepokazíš!